1.Ako vznikol nápad robiť práve výskum spánku?

Juraj: Je za tým dosť dlhý príbeh. Všetko to začalo už v prvom ročníku na GVPT. V dobe, kedy som sa prvýkrát dočítal na internete o Festivale Vedy a Techniky som testoval aplikáciu, ktorá dokázala monitorovať spánok na základe pohybov tela len vďaka tomu, že bol mobil položený na posteli. V tej dobe som sa však rozhodol pre iný projekt a o rok na to tiež.

Koncom minulého školského roka som si už pomaly uvedomoval potrebu nenechávať projekt na poslednú chvíľu. V tej dobe som už nejaký ten čas vlastnil náramok Xiaomi Mi Band 1S. Celé rozhodovanie ovplyvnil fakt, že spánku na strednej škole vždy bolo, je a bude málo. A vtedy nastalo to rozhodnutie nájsť a overiť vplyv netradičných metód na kvalitu spánku. Oslovil som Dominiku, či by do toho išla so mnou. Nasledovalo zbieranie názorov na túto tému a po pár dňoch sa začali letné prázdniny.

Dominika: Trápilo nás, že práve my študenti toho naspíme dosť málo. Keď nemôžeme ovplyvniť kedy pôjde študent spať tak aspoň to ako dobre sa vyspí.

2. Ako ste mali s Dominikou rozdelené kompetencie vo vašom projekte?

Juraj: Nedá sa to tak povedať. Každý robil, čo bolo v jeho silách a možnostiach. Jednu prestávku som vyhodnocoval prieskum ja, ďalšiu Dominika a výsledkom je, že v súčasnosti to robíme spolu a súťažíme, kto toho urobí viac. Ale často krát je situácia taká, že zatiaľ, čo ja pracujem na stránke, Dominika študuje knihy o spánku.

3. Čo bolo na vašom projekte najnáročnejšie?

Juraj:Z môjho pohľadu to bol jednoznačne čas, ktorý stál proti nám. S projektom sa začalo veľmi neskoro. Snažil som sa na začiatku hľadať sponzorov, ale o 5 minút 12 sa ťažko rozbieha akákoľvek kampaň. Výsledkom bolo, že sme si museli všetky náramky kúpiť z našich našetrených financií. Vždy keď sme niečo ušetrili, objednali sme nejaký náramok. Celkovo 7 náramkov sme mali už začiatkom augusta 2016 a ďalších 5 bolo na ceste. To ovplyvnilo aj koľko dní sme si mohli vyčleniť pre jedno meranie, aby sme zachovali dostatočnú presnosť vzorky ľudí a zozbieraných dát.

Dominika:Z môjho pohľadu bolo najnáročnejšie získať študentov, ktorí by boli ochotní s nami spolupracovať a nosili náramok 16 dní vkuse. Veľmi nám s tým pomohla pani prof. Tavelová, ktorá sľúbila každému študentovi za ochotu 1 za aktivitu.

4. Urobili ste si prieskum na vzorke 792 študentov. Je to obrovský počet. Ako dlho ste získavali údaje?

Dominika: Údaje bolo pomerne ťažké zohnať, pretože sme museli získať nejakých ochotných učiteľov, ktorí by tento dotazník porozdávali všetkým svojim žiakom a to nielen na našej škole.

Juraj: Orientačný prieskum sme uskutočnili na 4 školách, kde sme spolu získali vzorku 792 študentov za pomerne krátke časové obdobie. Tú hlavnú časť prieskumu tvorilo „len“ 23 ochotných študentov, ktorý počas 16 dní monitorovali svoj spánok pomocou náramku Xiaomi Mi Band 1S, testovali nami zvolené metódy a posielali nám dáta na náš interný web misleep.tk. Toto trvalo asi 3 mesiace.

 5. Webová stránka o vašom výskume je nesmierne informačne bohatá. Čím sa však líši od webov, ktoré o spánku už existujú? Snažili ste sa odlíšiť?

Dominika: Naša stránka sa hlavne líši tým, že sme sa v nej snažili všetky informácie predložiť pre širokú verejnosť. Obsah tejto stránky je písaný v čo najľahších a laických pojmoch, aby tomu porozumel naozaj každý. Je tu tiež zverejnený celý náš projekt a aj ďalšie metódy ako si zlepšiť spánok.

Juraj:  Stránka LepsiSpanok.tk je pomerne mladá, podnet k jej výrobe sme dostali na krajskom kole Festivalu vedy a techniky AMAVET v Žiline. Dôvodom bola práve možnosť prezentovať naše výsledky a šíriť povedomie o časti, ktorou stavíme v priemere až 1/3 nášho života a pritom to nej máme iba veľmi malé množstvo informácií. Stránka má príjemný priateľský dizajn, ktorý je výborne optimalizovaný aj pre mobilné zariadenia.

6. Ako ste sa pripravovali na prezentáciu a obhajobu projektu na celoslovenskom kole Festivalu vedy a techniky v Bratislave?

Juraj: Príprava pozostávala skôr iba z dolaďovania drobných detailov, ako napríklad čo bude na stole, ako je lepšie usporiadať dáta.

Dominika: Čítali sme rôzne odborné články a knihy, ktoré by nám ešte viac priblížili tajomstvá ľudského spánku.

7.Verili ste svojmu projektu a postupu do LA?

Dominika: Pravdu povediac ja som tomu neverila, ale Juraj áno. Keď už prišlo do tuhého a vyhlasovali víťazov, Juraj po pár ocenených stratil nádej a ja som začala veriť .

Juraj:Veril som, že naša konečná nebude práve na Slovensku. Od začiatku sa líšil od mojich minuloročných projektov.  Snažil som sa v ňom aplikovať všetky skúsenosti a spätnú väzbu z minulých ročníkov. Hlavnú cenu, spomínaný postup do LA, bola aj tak veľkým prekvapení, mal som trochu nižšie očakávanie, teda nejakú Európsku konferenciu.

8. Zažili ste aj nejaké krušné chvíle počas výskumu alebo dokonca priamo pri obhajobe svojho projektu?

Dominika:Práca s ľuďmi je veľmi náročná a nie každého dokážete donútiť, aby robil veci poctivo a tak ako má, v tom bol najväčší problém. Ďalším problémom bolo, že sme náš projekt robili viac menej "zajazdy", niektoré veci sme nepremysleli až tak do hĺbky a potom sme o nich museli dlho diskutovať

9. Výskum a veda je nesmierne tvorivá činnosť, ktorá vyžaduje intelekt, nápady ale aj trpezlivosť a vytrvalosť. Čo vás najviac počas vášho výskumu najviac bavilo, nadchlo, potešilo alebo dokonca prekvapilo?

Juraj:Z môjho pohľadu bolo najviac potešujúce, keď po spracovaní veľkého množstva dát zrazu začali vychádzať pekné čísla a nejednalo sa o náhodný mix hodnôt. Veľmi zaujímavé boli aj celkovo informácie o spánku. Je veľmi zaujímavé, že spánkom strávime 1/3 nášho života a tak neuveriteľne málo sa o ňom hovorí a stále aj vie.

Dominika:Najviac sme boli nadšení z toho, keď sme mohli navštíviť Detské spánkové centrum v Martinskej fakultnej nemocnici, pretože boli veľmi ochotní a priblížili nám svoju prácu, ktorá je na rozhodne vyššej úrovni ako náš výskum. Tiež sa nám snažili pomáhať s teóriou a poznatkami s touto vednou disciplínou. Veľmi nás potešilo, že metódy, ktoré sme si vybrali naozaj fungujú a prekvapilo nás, že práve 3. metóda, čo je audiovizuálna stimulácia, najviac zlepšila kvalitu spánku a to až o 6.3% u 69% zúčastnených študentov.

10.  Ako sa budete pripravovať na svetové finále v LA?

Juraj:V projekte plánujeme naďalej pokračovať a rozširovať ho, aby bol schopný obstáť aj na medzinárodnej úrovni spolu s ostatnými najlepšími projektami sveta.

Dominika:Chceme zvýšiť vzorku ľudí a pridať aj nejaké ďalšie metódy. Jedným z hlavným aspektov bude tiež angličtina a prepis celého projektu do nej, na čom už pomaly začíname pracovať.

11.. Juraj, nedávno si sa zúčastnil programátorskej súťaže ITcamp, kde ste spolu s Terkou Chromekovou obsadili krásne tretie miesto. Môžeš nám viac povedať o tejto súťaži?

Juraj: ITCamp patrí do skupiny súťaží označovaných aj ako hackathony. Jedná sa o súťaže, kde počas pevne stanoveného časového rozsahu sa pracuje väčšinou v tímoch na pridelenom zadaní. Cieľom je priniesť nejaký produkt a následne ho odprezentovať. 

12. Prečo ste si volili danú tému a ako ste ju spracovávali?

Juraj:Tému sme si vybrali na základe našich doterajších skúseností s dostupnými technológiami, ktoré by sa k akej hodili. Nakoniec sme vytvorili stránku, ktorá slúžila pre zobrazenie ponuky prác pre dobrovoľníkov.

13. Čo si myslíte o takýchto formách súťaže? Sú prínosom pre študenta? v čom?

Juraj: Súťaže akou je ITCamp majú výhodu v tom, že človek má možnosť vyskúšať si prácu na reálnom produkte, prácu pod tlakom, prácu v tíme a otestovať svoje doterajšie skúsenosti. Dá sa pri tom veľmi veľa naučiť. Kedysi, keď som ešte nepoznal ITCamp, zvykol som ponúkať známym, že im urobím internetovú stránku zadarmo. Občas človek potrebuje práve nejaký úvodný impulz aby sa to toho dostal. Niektoré sa používajú dodnes, to najhlavnejšie, teda skúsenosti mi ostávajú navždy. Občas keď riešim nejaký podobný problém, spomeniem si ako som to urobil tam a potom to spravím za zlomok času.

Juraj:Festival Vedy a Techniky AMAVET na druhú stranu ponúka reálny nádych pravej vedeckej činnosti a jej obhajoby pred odbornou porotou z celého Slovenska. Je to výborná príležitosť spoznať nových ľudí, naučiť  sa niečo nové, otestovať reprezentačné schopnosti a predovšetkým vytrvalosť.

Dominika:Myslím si, že študentovi veľa dá, ak bude robiť nejaký samostatný projekt ku téme, ktorá ho zaujíma a možno aj v spolupráci s rôznymi organizáciami. Takéto súťaže študenta rozvíjajú a môžu mu pomôcť spoznať svet.

01097822

14. Aký je tvoj/váš návod na úspech?

Juraj: Záleží od toho, ako sa na to pozeráme. Podľa môjho názoru sú 2 typy úspechu.
1. Ten, ktorý nikto nevidí -  Nie vždy to síce vnímame, ale taká súťaž môže človeku často oveľa viac než výhru. Slovíčko môže je v predchádzajúcej vete kľúčové preto, lebo ak to človek nechce, tak to ani nedostane a uvedomí si to až rozprávaní tých, čo to dostali. Nie, nehovorím o účastníckych certifikátoch. Hovorím o dobrých priateľoch, skúsenostiach a inšpiratívnych ľuďoch, ktorí vám ukážu, že svet sa nekončí za značkou Martin (v mojom prípade Dolný Kubín). Pozor, môže to doživotne zmeniť spôsob, akým sa pozeráte na svet. Každý z nich je jedinečná osoba, majster svojho umenia. S veľa z týchto ľudí sa stretávam aj mimo týchto akcií a sme v prípadnom kontakte.

2. Ten, ktorý každý vidí – To záverečné víťazstvo je už len nejaký znak toho, že ste boli schopní nazbierať dostatok skúseností a zároveň ich aplikovať v praxi.

Aký je teda recept na úspech? Podľa mňa sú jeho základnou ingredienciou skúsenosti, ktoré sa nedajú nijako inak nabrať, len tak že budeme skúšať. Neoplatí sa zamerať sa na jeden veľký cieľ ale radšej na pár menších, po sebe nasledujúcich. Možno to na prvý pokus nevyjde, ale ak bude človek chcieť, môže získať kopu inšpiratívnych priateľov a skúseností, ktoré možno už o rok pretaví do niečoho väčšieho a úspešnejšieho.

Dominika:Hlavné je mať podľa vás skvelý nápad a tak ho aj prezentovať, stáť si za svojim a veriť tomu

Ďakujem za rozhovor. Otázky pripravila A.Karkušová

{gallery}biologia/fvat2016/spanok{/gallery}
powered by social2s