Majka, koho napadlo vôbec ísť do projektu EKO KLIMAX?
Projekt EKO KLIMAX sa dá chápať ako projekt „Modré školy“ a po návšteve Nórska ako „Modro-zelené školy“ Je to projekt, ktorého hlavnou myšlienkou je vytvorenie adaptačných opatrení t.j. využitie dažďovej vody v podmienkach školy / modrá / a zároveň, aby dažďová voda bola využitá na existenciu zelene v interiéri a exteriéri školy /zelená/.
Na vypracovanie projektu nás oslovil bývalý riaditeľ školy Ing. M.Štefko t.j. mňa a p.prof. Dagmar Šimovú.
Kto všetko stál pri zrode tohto projektu?
Začiatočné štádia vypracovania boli veľmi akčné, lebo sme nevedeli, čo vlastne Nórsky projekt vyžaduje. Strávili sme desiatky hodín na web stránkach, informovali sme na katedre hydrobiológie UK u prof. Mládeka, aby sme mali jasno v problematike. Neskôr sme si s p.prof. D.Šimovou rozdelili úlohy. Ona sa venovala skôr edukačnej činnosti projektu a ja technickej stránke. Nemôžem zabudnúť na formálnu stránku projektu. Tá nás stála veľa síl. Čo to znamená? Projekt sme museli dostať do písomnej formy, samé tabuľky, rozpočty, architektonické návrhy, technické údaje, povolenia zo životného prostredia.... Po tejto stránke nám veľmi pomohla naša absolventka Ing. Vimpelová, ktorá žiaľ sa už nedožila realizácie projektu.
Aký rozsah má tento projekt, ako dlho a kto všetko ho pripravoval?
Projekt sa pripravoval cca 4.mesiace a kto ho pripravoval som uviedla už v predchádzajúcej otázke. Momentálne prakticky celá ťarcha výberového konania na všetky aktivity zostala na pani riaditeľke školy Mgr. D.Suderovej.
Aké zaujímavé aktivity sa už v rámci projektu zrealizovali?
Ciele Nórskeho projektu zahŕňajú 2 oblasti a/ edukačnú b/ realizáciu adaptačných opatrení v podmienkach školy. V edukačnej oblasti sme zorganizovali ekologickú konferenciu na tému „ Klimatické zmeny a jej dôsledky na ekosystémy“. Zorganizovala sa výstava výtvarných prác na danú problematiku. Z adaptačných opatrení realizujeme dažďovú záhradu, jazierko a umiestnenie retenčných nádob na polievanie kvetov. Súčasťou projektu je vybudovanie náučného chodníka s informačnými tabuľami v areály školy.
V akom štádiu je projekt teraz?
Adaptačné opatrenia v atriu sa postupne dorealizujú, zostáva nám ešte zrealizovať náučný chodník.
Aké úskalia si počas tvorby a realizácie musela/musiš prekonať?
Projekt dobre vypadá na papieri, ale samotná realizácia je veľmi, veľmi zložitá. Aj keď sme získali grand na realizáciu, musíme na všetky činnosti a materiál vypisovať verejné obstarávanie, čo znamená vynaložiť veľa energie, trpezlivosti pri získavaní dodávateľov. Napr. na revitalizáciu šk.dvora, s výsadbou drevín a vytvorenie informačných tabúľ sme poslali desiatky ponúk, na ktoré nikto nereagoval. Podobné to bolo aj s dažďovou záhradou.
Okrem práce pedagóga na škole sa vo voľnom čase venuješ tomuto projektu, ktorý prináša určite obrovské množstvo administratívy. Čo na tomto projekte ťa vyslovene baví robiť?
Projekt má veľmi oslovil, denno-denne som sa mu venovala ešte pred vypuknutím samotnej realizácie, hoci sme ešte nevedeli, či dostaneme grand. Projekt sme prihlásili aj do SOČ a v podaní nášho už teraz absolventa Jakuba Dzimku získal na Celoslovenskom kole SOČ cenu dekana Prírodovedeckej fakulty UK. Vďaka projektu sme sa zúčastnili študijnej cesty do Nórska, kde sme priamo v teréne mohli vidieť realizáciu adaptačných opatrení.
Vedela by si nám popísať výsledný-ideálny stav po skončení projektu?
Ideálny neviem či bude, lebo sme museli urobiť nejaké kompromisy. Musí fungovať dážďová záhrada, jazierko, náučný chodník a retenčné nádoby. Je to cieľ modro –zelených škôl. Musíme doriešiť aj udržateľnosť projektu, lebo to je myšlienka celého nášho úsilia. Projekt má naučiť študentov v budúcnosti realizovať adaptačné opatrenia aj vo svojom okolí, pretože pitná voda je vyčerateľný zdroj ,chceme vytvoriť zo školského dvora edukačnú oblasť pre našich študentov a žiakov základných škôl .
Ďakujem za rozhovor (zhovárala sa Alica Karkušová)