Siedmy ročník najprestížnejšej ekonomickej súťaže konanej v krajinách eurozóny – Generácia €uro bol pre našu školu aj pre súťaž jedinečný. Stali sme sa vôbec prvou školou, ktorej sa podarilo obhájiť víťazstvo. Konkrétne tímu „Sin pi/2“ v zložení Marek Bátory, Michal Bobek, Kristína Horanská, Pavol Piroh a Daniela Žigová pod vedením pedagóga Pavla Stacha. Odmenou, tak ako aj minulý rok, bolo prebratie ocenenia z rúk guvernéra Európskej centrálnej banky Maria Draghiho v sídle ECB vo Frankfurte nad Mohanom.
Náš výlet bol ešte na vrútockej stanici adrenalínovo okorenený správou, že vďaka štrajku Lufthansy bol práve náš let zrušený. Našťastie si to nikto z nás veľmi nepripúšťal. Vedeli sme, že problém budeme musieť riešiť priamo na letisku. Večer pred odletom sme si ešte spríjemnili spoločnou večerou v jednej ikonickej bratislavskej reštaurácii.
V utorok skoro ráno nás čakal pred hotelom mikrobus spolu so zamestnancom NBS (koordinátorom súťaže), ktorý nás sprevádzal počas celého výletu. Vo Schwechate sme sa dozvedeli, že poletíme iným prepravcom o dve hodiny neskôr, ako sme pôvodne mali. Radosť nám neprekazilo ani vedomie, že možno nestihneme celý program vo Frankfurte. Dnes už vieme, že nakoniec sme vďaka tomu aj niečo získali.
Po prílete sme sa rýchlo presunuli metrom do mesta a ubytovali sa v jednom z tých „nóóóbl“ hotelov, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti ECB. Nielen ten, kto zažil kubínsku Kopačku, by mľaskal blahom :-). My sme neboli výnimkou!
https://drive.google.com/drive
Keď sme dorazili do ECB, ostatné tímy práve končili „tour de ECB“. Našťastie sme neboli jediní, ktorí pre spomínaný štrajk meškali. Ani poslední. Hneď po ľahkom obede sme sa zapojili do spoločného programu. Najskôr nás čakalo spoločné fotenie, po ktorom sme sa vybrali na prehliadku mesta. Na ruku sme všetci dostali farebné náramky, podľa ktorých sme boli zadelení do skupín. Od tejto chvíle sa naším hlavným jazykom stala angličtina. Sprievodcovia nás povodili po historickom centre Frankfurtu aj po finančnom centre EU. Dojem na nás urobila návšteva rodného domu Johanna Wolfganga Goetheho. Zaujímavou bola aj druhá časť prehliadky mesta, keď nás sprievodcovia opäť prerozdelili do nových skupín, dali nám zoznam vedomostných a interaktívnych úloh a vyslali nás hľadať odpovede a plniť úlohy. Dosť sme sa pri tom zabávali.
Pred spoločnou večerou sme si ešte dopriali malý oddych v hotelových izbách. Večera sa konala vo vyhlásenom miestnom „burger bare“, kde sme si hneď pri vstupe museli vylosovať miesto pri jednotlivých stoloch. Keďže sme všetci sedeli pri inom stole, dostali sme vhodnú príležitosť na spoznanie nových ľudí a pretrénovanie angličtiny. Okrem pekných spomienok a veselých fotiek sme si zo spoločnej večere odniesli aj trpké priznanie, že úroveň anglickej konverzácie je výrazne vyššia v Rakúsku, Slovinsku, Luxembursku, Taliansku, Fínsku, Nemecku... asi všade.
Na druhý deň ráno sme cestou z hotela do ECB stretli guvernéra Národnej banky Slovenska, pána Makúcha, ktorý vyjadril ľútosť nad tým, že bol v hotelovej izbe a že sa k nám večer nepridal. Po jeho slovách to bolo ľúto aj nám. Veď kto by nechcel stráviť večer v spoločnosti milého človeka, ktorý precestoval celý svet, učí na prestížnej vysokej škole, je členom Rady guvernérov ECB či členom Medzinárodného menového fondu.
Náš program v ECB sa začal v novootvorenom „visitor centre“, kde nás opäť rozdelili do skupín. Ujali sa nás odborníci ECB, ktorí pútavo informovali o trendoch, víziách a činnostiach ECB. Dostali sme možnosť vyskúšať si aj interaktívneho digitálneho sprievodcu, čo bol skutočný zážitok. Následne sme sa všetci premiestnili do zasadačky ECB. Dôsledný protokol, štyri kamery a fotograf naznačovali, že sa blíži vrchol nášho výletu. Po príchode pána Draghiho nastalo úplné ticho. Každý z nás so záujmom počúval jeho slová. Po príhovore sa otvoril priestor na otázky študentov, na ktoré pán Draghi zaujímavo a aj vtipne odpovedal. Na konci kola otázok a odpovedí začali do miestnosti prichádzať guvernéri národných centrálnych bánk, čo už naznačovalo skutočný vrchol podujatia – odovzdávanie ocenení. Dočkali sme sa. Minúta slávy, ktorú si budeme pamätať celý život. Náš nástup bol sprevádzaný krátkym info o našej škole aj o našom tíme. V tej chvíli sme si ani poriadne nevšimli, že pani moderátorke robí problém vysloviť meno našej školy aj nášho tímu. Elegantne sa pred všetkými za to ospravedlnila. Na pódium sme nastúpili v sprievode guvernéra NBS, pána Makúcha. Pán Draghi každému z nás podal ruku, pogratuloval nám a spoločne sa s nami odfotil. Za ten krátky čas ešte stihol Miša Bobeka vyhlásiť za šéfa tímu a odovzdal mu pamätný diplom s vlastnoručným podpisom.
(video nášho tímu z oceňovania, od 59 minúty: https://www.facebook.com/GenerationEuro/videos/vb.101113273330873/1499997883442398/?type=2&theater )
Zakrátko sa oficiálna časť podujatia skončila. Nie však pre nás. Pán guvernér Makúch nás ešte pozval na neformálne stretnutie k nemu do kancelárie na 36. poschodí. Bolo to veľmi milé stretnutie, ktoré možno niektorým z nás napomohlo v rozhodovaní o svojej budúcnosti.
Zatiaľ čo členovia ostatných tímov smerovali do hotela, my sme mali ešte pred sebou iný program. Keďže sme predchádzajúci deň nestihli „tour de ECB“, náš koordinátor nám vybavil špeciálne „tour de ECB“, iba pre náš tím. Všetko zlé je nakoniec na niečo dobré. Venoval sa nám sympatický zamestnanec ECB, ktorý krásnou angličtinou pred nami otváral dvere do útrob ECB a okná do blízkeho aj ďalekého prostredia, ktoré ECB obklopuje. Dostali sme takto obrovské množstvo zaujímavých informácií o budove ECB, jej výstavbe, prístavbách ako aj o Frankfurte a jeho okolí.
Bohatý program nám už nedovolil vrátiť sa späť do mesta. Stihli sme sa iba premiestniť na letisko, kde sme ešte zakúpili nejaké suveníry pre svojich blízkych. Cesta späť prebiehala už bez komplikácií. Keď sme o pätnásť hodín neskôr vystúpili na vrútockej stanici, došlo nám, že je koniec. Alebo nie? Žeby sme sa o rok pokúsili o „triple“? Uvidíme...
Text: Sin pi/2