V krásny jesenný slnečný deň 29. októbra 2025 sa študenti I. A, III. A, B, C, D a E vydali spolu s vyučujúcimi dejepisu Mgr. Katarínou Kučmovou a Mgr. Evou Šimovou na cestu odkrývania života Milana Rastislava Štefánika.
Jeho aktivity zhrnul Matúš počas zážitkového výkladu v Infobode na Bradle nasledovne: astronóm, básnik, cestovateľ, Čechoslovák, diplomat, dobrodruh, Európan, fotograf, generál, horolezec, inovátor, kúzelník, meteorológ, numizmatik, politik, romantik, šachista, tanečník, vedec, vojak, vynálezca, zberateľ, zvedavec.
Svoje dojmy a získané informácie o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi spracované Nikolou Musilovou z III. D si prečítajte v nasledujúcich riadkoch.
„Ja s udivením vnorím sa do vesmíru a snažím sa určiť v ňom súradnice mojej duše.” Výrok Milana Rastislava Štefánika má viacero významov. Pre niekoho je to posolstvo, pre iných znamená nutnosť nájsť seba samého. Jedno je však isté – povedala to jedna z najznámejších a najvýznamnejších osobností slovenských dejín. Tento muž bol nielen pilotom či generálom. Bol milovníkom hviezd, zanieteným kúzelníkom a cestovateľom.
Počas svojich ciest spoznával rozličné kultúry a prinášal si z nich suveníry. Vďaka nim sa hocikedy mohol preniesť späť do čias, keď navštívil pri pozorovaniach Tahity, Indiu, Austráliu, Afriku, Severnú a Južnú Ameriku i milované Francúzsko. To bol jeho domov. Miestna kultúra, ľudia, jedlo, ale hlavne hvezdáreň ho tam „pripútali”. Narodil sa, vyrastal na Slovensku, bol zanieteným Slovákom a hvezdárom. To bol jeho sen odmala. Zvykol sedávať na kopci, ktorý považoval za kúzelný. Na kopci menom Bradlo. A prečo kúzelný? Bol presvedčený o tom, že plní sny. Nie však len také, hocijaké. Ale sny, pre ktoré naše srdce bije, pľúca dýchajú, oči vidia, duša existuje. Veril, že každý človek by mal mať svoj pomyselný kopec, na ktorom dokáže snívať. Na ktorom sa dokáže priblížiť hviezdam a šepkať im svoje priania.
Počas svojho života prežil nejedno sklamanie, nejednu prehru. Prišiel o pár svojich súrodencov, neskôr rodičov či kamarátov. Život ho ale naučil bojovať. Nie však s inými, ale so samým sebou. Nevzdať sa ani vtedy, keď vás iní opustia. Nevzdať sa ani vtedy, keď ste vážne chorý. Pretože on sa nevzdal a doviedol nás k samostatnému štátu oslobodeného od nadvlády Rakúsko-Uhorska. Ani ovčie kiahne a následné zdravotné problémy ho neodradili od vstupu do armády. Tohto chudého a drobného muža odmietli všade, ale on sa aj tak nevzdal. Až nakoniec dosiahol to, čo chcel. Stal sa z neho pilot. Bol hviezdam takmer na dosah.
Jeho tragický koniec nám všetkým utkvel v mysliach. Bol čestný, odhodlaný, nebojácny, smelý… Jeho život bol rýchly, ale určite nie nudný. Z jednej vysokej školy prestúpil na druhú. Vyštudovaný astronóm prichádza do Paríža a býva na ulici. Neskôr získa miesto vo hvezdárni a následne po pár rokoch je z neho generál.
Ako sám Štefánik povedal: „Žil som krásny život. Prežíval som večnosť v sekundách.“ A práve aj vďaka týmto zásluhám mu bola postavená Mohyla. Na jeho kopci. Pretože tam to všetko začalo. Aha! Padá hviezda. Prajte si niečo!
Každý sme Štefánikom svojho osudu, nechaj sa inšpirovať jeho odkazom.
